Čajový pavilón je venovaný tradičnej japonskej čajovej ceremónii, pre miestnych, turistov a priaznivcov čajovne LEJA situovanej na zámockom kopci v Tešíne. Lokalita sa nachádza na českej strane mesta na brehu tešínskej priehrady. Pavilón pozýva ľudí k blízkemu zážitku s prírodou, zameraním pozornosti návštevníkov na vodnú nádrž - výhľadmi, zvukmi, pohybmi. Do interiéru pavilónu sa pohodlne zmestí 6 osôb, sediacich počas čajovej ceremónie okolo stola tvárou v tvár, s výhľadom na vodnú plochu. Subtílna/ľahká, otvorená konštrukcia odkazuje na tradičný japonský interiér no vnáša do neho moderné prvky.

Do výsledného návrhu sa prenieslo niekoľko pravidiel tradičnej čajovej ceremónie, pri vstupe do interiéru sa každý návštevník musí zohnúť aby prešiel pod najnižším horizontálnym nosníkom konštrukcie, čo odkazuje na dvierka nijiri-guchi, symbol rovnosti všetkých účastníkov ceremónie, zároveň sa po vstupe otvára výhľad upriamujúci pozornosť na vodnú plochu. Nízky stôl uprostred dispozície vyzýva návštevníkov k sedeniu na kolenách ako je zvykom pre japonskú kultúru. Zavetrenie spodnej časti konštrukcie doskami preglejky poskytuje pocit súkromia a odpútania sa od ruchov exteriéru a každodennosti. Otvorený vstupný rám umožňuje priehľad do interiéru a okoloidúci vidia prebiehajúcu čajovú ceremóniu. Výška stola mu dáva univerzálnosť vo využití ako pri čajovej ceremónii, tak mimo nej ako lavica ponúkajúca miesto na sedenie a pokojné rozjímanie, nasleduje tak japonskú ideológiu sústreďujúcu sa na jednoduchosť a estetickú sofistikovanosť . Stôl sa stáva jediným ústredným nábytkom pavilónu,  jeho hĺbka umožňuje účastníkom ceremónie sedenie v úzkej blízkosti s pocitom vzájomnosti.

Konštrukcia pavilónu je na pôdorysnej ploche o rozmeroch 3x3m s výškou 4m, čo je zároveň konštrukčná výška drevených smrekových hranolov štvorcového prierezu a maximálna povolená výška pavilónu. Ďalšie použité materiály sú smrekové podlahové laty, brezová preglejka a strešná geotextília. Hmota pavilónu vychádza z tvaru tradičných čajových pavilónov. Diagonálne upevnená geotextília v dvoch výškových úrovniach spolu s uzatvorením bočných stien brezovou preglejkou vytvárajú dojem súkromia a ochrany pred poveternostnými vplyvmi ako slnko a dážď, ktoré poskytuje dom, ale zároveň ostáva rámová konštrukcia dostatočne vzdušná a otvorená umožňujúca prepojenie s exteriérom a vznik netradičných priehľadov.

Hrabina Tea Spot is dedicated to the traditional Japanese tea ceremony for locals, tourists and supporters of the LEJA tea house on Castle Hill in Cieszyn. It is set on the Czech side of the city, right next to Hrabina pond. The spot invites people to experience closure with nature by making visitors focus on the reservoir - its view, sound and movement. Interior can fit at least six people, who can sit together at the tea table during the ceremony, face to face with the water on their side. The light, openwork structure refers to traditional japanese interior design but it has a modern twist.

A few rules of the ceremony were put into the design. To enter the platform participants have to lean down a little bit under the lower beam, which refers to a small door called nijiri-guchi. It symbolizes the equality of all the participants. From the very entrance, first noticeable part is the wide open window with a breathtaking view on the reservoir. Seats placed on the floor along the table on both sides (three on one, three on another) invite you to sit on your knees, as in Japanese culture. The plywood covering the bottom part gives visitors a feeling of privacy, detachment from the outside and everyday affairs. The open entrance frame lets other people know that the spot is occupied and should not be disturbed. Low table located in the center is perfect for putting the cups down after drinking. Also, it can easily be used as a bench while no one is having a tea ceremony. It follows the parts of Japanese
ideology, which focuses on simplicity and ascetic sophistication. That is why the table is the only furniture in the pavilion and it is the only necessary one, so nothing
distracts participants from the ceremony.

The small width of it enables feeling closer to others, allowing them to feel a connection between each other. Whole construction is based on a plane of a square of three on three meters and its height is four meters. It mainly consists of square-section longitudinal spruce beams. Other materials are spruce floor panels, plywood and an agrotextile that hangs on the top part of the construction. The shape of the construction relates to a traditional tea pavilion. Thanks to the material pinned at an angle and plywood at
lower section it gives the impression of a little house, but much more light and transparent. Also the textile protects from sun while visitors are enjoying drinking tea inside.

Lighthouse vnímame ako antropologicku interpretáciu funkčnosti a estetiky. Forma pavilónu vychádza z regionalnych znakov a pretvára ich do súčasného kontextu. Vyditeľným prvkom s ktorým pracujeme je reinterpretovanie tradičného domu s komínom do svetelného domu (majáku). Berieme ho ako bod označujúci miesto stretávania, miesto socializácie, miesto domova, miesto pre komunitu. Táto forma nemá byť nenápadná ale naopak atraktívna a silne vizuálna. Estetika sa prenáša do konštrukcie a z banálnej statickej schémy nosníka svetelného komínu robí grafický a vizuálny patern. Vychádzame z konceptu funkčného ornamentu, kde svetelný komín ako vizuálny atraktor zároveň slúži ako preistorový nosník, vďaka čomu nie sú v jeho strede potrebné stĺpy.

We perceive the pavilion as an anthropological interpretation of functionality and aesthetics. The form of the pavilion is based on regional features and transforms them into the current context. A noticeable element with which we are working is the reinterpretation of a traditional house with a chimney into a “light house”. We take it as a point denoting a place of meeting, a place of socialization, a place of home, a place for community. This form may not be inconspicuous, but purposely attractive and highly visual. Aesthetics is transferred to the structure and the banal static scheme of the lightning roof is turned into a graphic and visual pattern. We start from the concept of a functional ornament, where the lighting roof as a visual attractor also serves as a spatial static beam, thanks to which no columns are needed in its center.

Authors: (tutors)Andrej Olah, Filip Marčák,Jana Filípková, Alexandra Májska, (student's) Jan CHmurski, Maciej Kuratzyk, Michał Teodorczyk, Maria Pawłova, Katarzyna Oowczarska, Julia Kurnik, Aleksandra Gospodarek, Alickja  Łosik
Location: Cziesyn / Český Tešín
Year: 2022 
Area: 9 m2
Credits: Matej Hakar
Status: built
Type: public interior, exhibition

Autori: Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda, Jana Filípková, Simona Fischerová, Alexandra Májska, Miroslava Mišurová, Marek Jankovič
Lokalita: Ipolytárnoc, Maďarsko 
Rok: 2020
Rozloha: XX m2
Fotky: Filip Marčák
Status: build 
Typ: verejný interiér, exhibition