Lighthouse vnímame ako antropologicku interpretáciu funkčnosti a estetiky. Forma pavilónu vychádza z regionalnych znakov a pretvára ich do súčasného kontextu. Vyditeľným prvkom s ktorým pracujeme je reinterpretovanie tradičného domu s komínom do svetelného domu (majáku). Berieme ho ako bod označujúci miesto stretávania, miesto socializácie, miesto domova, miesto pre komunitu. Táto forma nemá byť nenápadná ale naopak atraktívna a silne vizuálna. Estetika sa prenáša do konštrukcie a z banálnej statickej schémy nosníka svetelného komínu robí grafický a vizuálny patern. Vychádzame z konceptu funkčného ornamentu, kde svetelný komín ako vizuálny atraktor zároveň slúži ako preistorový nosník, vďaka čomu nie sú v jeho strede potrebné stĺpy.

We perceive the pavilion as an anthropological interpretation of functionality and aesthetics. The form of the pavilion is based on regional features and transforms them into the current context. A noticeable element with which we are working is the reinterpretation of a traditional house with a chimney into a “light house”. We take it as a point denoting a place of meeting, a place of socialization, a place of home, a place for community. This form may not be inconspicuous, but purposely attractive and highly visual. Aesthetics is transferred to the structure and the banal static scheme of the lightning roof is turned into a graphic and visual pattern. We start from the concept of a functional ornament, where the lighting roof as a visual attractor also serves as a spatial static beam, thanks to which no columns are needed in its center.

Lighthouse vnímame ako antropologicku interpretáciu funkčnosti a estetiky. Forma pavilónu vychádza z regionalnych znakov a pretvára ich do súčasného kontextu. Vyditeľným prvkom s ktorým pracujeme je reinterpretovanie tradičného domu s komínom do svetelného domu (majáku). Berieme ho ako bod označujúci miesto stretávania, miesto socializácie, miesto domova, miesto pre komunitu. Táto forma nemá byť nenápadná ale naopak atraktívna a silne vizuálna. Estetika sa prenáša do konštrukcie a z banálnej statickej schémy nosníka svetelného komínu robí grafický a vizuálny patern. Vychádzame z konceptu funkčného ornamentu, kde svetelný komín ako vizuálny atraktor zároveň slúži ako preistorový nosník, vďaka čomu nie sú v jeho strede potrebné stĺpy.

We perceive the pavilion as an anthropological interpretation of functionality and aesthetics. The form of the pavilion is based on regional features and transforms them into the current context. A noticeable element with which we are working is the reinterpretation of a traditional house with a chimney into a “light house”. We take it as a point denoting a place of meeting, a place of socialization, a place of home, a place for community. This form may not be inconspicuous, but purposely attractive and highly visual. Aesthetics is transferred to the structure and the banal static scheme of the lightning roof is turned into a graphic and visual pattern. We start from the concept of a functional ornament, where the lighting roof as a visual attractor also serves as a spatial static beam, thanks to which no columns are needed in its center.

Authors: Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda, Jana Filípková, Simona Fischerová, Alexandra Májska, Miroslava Mišurová, Marek Jankovič
Location: Ipolytárnoc, Maďarsko
Year: 2020 
Area: 25 m2
Credits: FIlip Marčák
Status: built
Type: public space, exhibition, pavilion

Authors: Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda, Jana Filípková, Simona Fischerová, Alexandra Májska, Miroslava Mišurová, Marek Jankovič
Location: Ipolytárnoc, Maďarsko            Year: 2020
Area: XX m2
Credits: Filip Marčák
Status: build 
Type: public space, exhibition, pavilion